Eurofondy na životné prostredie by malo Slovensko využívať v piatich kľúčových oblastiach

Eurofondy určené pre oblasť životného prostredia by Slovensko malo využívať v piatich kľúčových oblastiach. Tými sú ochrana biodiverzity, odpadové hospodárstvo, ovzdušie, vodné hospodárstvo a zelené tendre. Na svojej internetovej stránke to uvádza portál Euractiv. Európska komisia (EK) navrhuje, aby každá členská krajina Európskej únie (EÚ) využila 25 % peňazí z fondu regionálneho rozvoja na oblasť životného prostredia a klímy. Odborníci na životné prostredie sa zhodujú, že Slovensko by malo investovať najmä do oblastí, v ktorých krajina čelí právnym konaniam zo strany EK.

Trom právnym konaniam čelí Slovensko za nedostatočnú ochranu biotopov a neplnenie povinností vyplývajúcich zo smernice o biotopoch a smernice o vtákoch, ktoré tvoria základ sústavy chránených území Natura 2000. Dve z troch konaní sú pred podaním na Európsky súdny dvor (ESD). V súčasnom programovom období bolo z eurofondov na ochranu biodiverzity vyčlenených 128 miliónov eur. Z nich je viac ako 75 miliónov určených na starostlivosť o sústavu Natura 2000. Peniaze sa však doteraz čerpali pomaly a komplikovane. Slovensko porušuje aj predpisy EÚ v oblasti skládok odpadu. Podľa oznámenia Komisie je na Slovensku stále v prevádzke 21 skládok odpadov bez plánu úpravy. Na skládkach končí 55 % komunálneho odpadu, najviac v EÚ. Krajina zároveň neplní ciele v recyklácii komunálneho odpadu. Právne záväzný európsky cieľ pre recykláciu komunálneho odpadu je 50 % v roku 2020 a 65 % v roku 2035. Slovensko zatiaľ dosahuje 39-percentnú mieru recyklácie. Podľa štúdie bude Slovensko pre plnenie cieľov do nakladania s odpadmi potrebovať investovať 267 miliónov eur.

Európska environmentálna agentúra (EEA) odhaduje, že kvôli znečisteniu ovzdušia na Slovensku každý rok predčasne zomrie viac ako 5 600 ľudí. V programovom období 2014 až 2020 bolo do zlepšenia kvality ovzdušia investovaných 83 miliónov eur. Podľa EEA je hlavný zdrojom znečistenia vykurovanie v domácnostiach. Slovensko by podľa nej malo pokračovať v dotáciách na výmenu vykurovacích kotlov so špecifickým zameraním na nízkopríjmové domácnosti čeliace energetickej chudobe.

Konaniu čelí Slovensko aj pre nevyhovujúci zber, monitorovanie a čistenie odpadovej vody. Pri vstupe do EÚ sa Slovensko zaviazalo do roku 2015 odkanalizovať všetky aglomerácie nad dvetisíc obyvateľov. Zber komunálnych odpadových vôd aktuálne neexistuje v 233 aglomeráciách, v ostatných sa podľa EK čistí „nenáležite“. Podľa revízie výdavkov bolo od roku 2010 do manažmentu odpadových vôd a zabezpečovania pitnou vodou investovaných 1,2 miliardy eur. Takmer 90 % pochádzalo z eurofondov. Správa o vykonávaní environmentálnych predpisov a politík odhaduje, že na zabezpečenie riadneho zberu a spracovania odpadovej vody vo zvyšných aglomeráciách bude potrebných ďalších 1,2 miliardy eur. Nedostatočné je aj zásobovanie pitnou vodou. V roku 2017 bolo bez verejného vodovodu 11 % obyvateľov a takmer 17 % zo všetkých slovenských obcí.

Poslednou oblasťou je zelené verejné obstarávanie, teda verejné obstarávanie, v rámci ktorého sú tovary a služby obstarávané so zreteľom ich dopadu na životné prostredie. Slovensko sa v rámci Envirostatégie 2030 zaviazalo dosiahnuť, že 70 % všetkých peňazí použitých vo verejných obstarávaniach na nákup environmentálne prijateľných tovarov a služieb. Zelené verejné obstarávania zatiaľ tvorí 7,58 % z celkového počtu verejných obstarávaní a 3,83 % z uskutočnených.

Zdroj: ÚV SR – Partnerská dohoda