Čerpanie peňazí EÚ by malo do konca roka dosiahnuť vyše päť miliárd eur, teda tretinu z celkovej sumy

Čerpanie finančných prostriedkov Európskej únie v programovom období 2014 až 2020 by malo do konca tohto roka dosiahnuť viac než 5 miliárd eur s podielom 33 percent z celkovej alokovanej sumy 15,345 miliárd eur. Zazmluvnenie projektov by v závere roka malo predstavovať objem 11 miliárd eur. Očakáva to Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu na základe plánov jednotlivých operačných programov.

„Samozrejme by sme privítali, keby sme boli rýchlejší v implementácii, avšak opätovne musíme zdôrazniť, že je tomu tak vzhľadom na nízke počiatočné tempo rokov 2014 – 2016 a vzhľadom na projektový cyklus. Ten začína vyhlásením výzvy, následne pokračuje predložením žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ich posúdením, hodnotením a uzatvorením zmlúv, vykonaním verejných obstarávaní a až následne prichádza finančná implementácia,“ uviedol pre agentúru SITA úrad vicepremiéra Richarda Rašiho (Smer-SD).

Za pomalým čerpaním eurofondov je podľa úradu deväť hlavných dôvodov. Jedným z nich je náročné ukončovanie predchádzajúceho programového obdobia 2007 – 2013 a nedostatok administratívnych kapacít na zabezpečenie súbežnej implementácie dvoch programových období. Ďalšími príčinami sú neskoršie prijatie legislatívnych predpisov pre politiku súdržnosti EÚ na roky 2014 – 2020 a zavedenie nových prvkov reformovanej politiky súdržnosti zo strany Európskej komisie, ktorých cieľom je zefektívnenie jej vykonávania. „Ich zavedenie do praxe si vyžadovalo dlhší čas,“ poznamenal úrad vicepremiéra.

Na pomalé využívanie zdrojov EÚ má vplyv aj dlhý proces schvaľovania operačných programov (posledný až v septembri 2018), ako aj nastavovanie riadiacej, kontrolnej a metodickej dokumentácie programov – ich zložitá štruktúra, napríklad, vysoký počet sprostredkovateľských orgánov. „Dlhé procesy verejného obstarávania a jeho niekoľkonásobné opakovanie, časté posuny termínov vyhlasovania vyzvaní, výziev, uzatvárania zmlúv a plánov čerpania finančných prostriedkov,“ vymenoval úrad ďalšie dôvody. Prejavilo sa to aj na pomalom začiatku implementácie finančných prostriedkov EÚ.

Navyše, Európska komisia poslala varovný list k štyrom výzvam Operačného programu Výskum a inovácie. „Čo malo vplyv na dekomitment (nevyužitie, resp. prepadnutie peňazí) v roku 2017 a čo je aj dôvodom pretrvávajúceho rizika dekomitmentu aj v roku 2019, ako aj rizika straty výkonnostnej rezervy pre daný operačný program,“ upozornil úrad. „V rámci IROP (Integrovaný regionálny operačný program) je pomalšie čerpanie spôsobené aj komplikovanou implementačnou štruktúrou až so sedemnástimi sprostredkovateľskými orgánmi (Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo kultúry SR, sedem samosprávnych krajov a osem krajských miest),“ dodal úrad vicepremiéra.

Európska komisia v nedávnom odporúčaní pre SR v oblasti eurofondov uviedla, že nedostatok kapacity a absencia strategického plánovania bránia spolu s administratívnymi nedostatkami bezproblémovému čerpaniu zdrojov EÚ. Následkom toho Slovensko prišlo v období 2014 – 2020 o financie v objeme 120 miliónov eur a prerozdeľovanie peňazí konečným príjemcom zostáva aj naďalej na nízkej úrovni. Príprava projektov financovaných z eurofondov naviac viedla k omeškaniu investícií a krátkym lehotám pre verejné obstarávanie, čím sa zvýšilo riziko nezrovnalostí.

Zdroj: ÚV SR – Partnerská dohoda